Golang a alternatívy

Haipovaný jazyk, no len na špeciálne použitie. (Blog je písaný k verzii Go 1.10 a hodnotí defaultný jazyk a kompilátor.)

Výhody:

  • Výsledkom kompilácie je jeden natívny spustiteľný súbor bez závislostí.
  • Má štandardnú knižnica pre moderné použitie (JSON, REST Api, Http klient, certifikáty,…).
  • Jednoduchá cross-kompilácia bez nutnosti mať k dispozícii cieľovú platformu (napr. Mac OS).
  • Primitívny jazyk so statickým typovaním.
  • Jednoduchá správa závislostí.
  • Podpora paralelizácie v jazyku.
  • Vhodné na mikro (piko) služby ako load balancer, proxy,…

Nevýhody:

  • Až moc primitívny jazyk, pre mňa to je kombinácia Pascalu a JavaScriptu.
  • Absencia výnimiek, chybu treba vždy vracať a po každej operácii kontrolovať, či nenastala.
  • Absencia generík, či makier a overloadov funkcií. To vedie k opakovaniu kódu a vymýšľaniu mien pre overloady a sťažuje implementáciu algoritmov a infraštruktúrneho kódu.
  • Absencia resoursov, keď je treba zakompilovať nejaký súbor do binárky je ho tam nutné napastovať ako string alebo bytové pole.
  • Nemožnosť kors-kompilácie ak sa použije v kombinácii s C/C++.
  • Defaultne chýbajú verzie závislostí a ich automatický restor.
  • Na natívne kompilovaný jazyk určený pre vysoký výkon mi chýba možnosť explicitne vytvárať a deštruovať dátové štruktúry.

Alternatívy

C++ 11 a vyšie

Od C++11 považujem C++ za modrený jazyk, ktorému nechýbajú veci ako lambdy, funkcie vyššieho rádu, immutable, polymorfizmus… Plus má vďaka Opem MP priamo v jazyku podporu paralelizácie.

Z neparalného programu:

  #include <cmath>
  int main(int argc, char *argv[])
  {
    const int size = 256;
    double sinTable[size];
    
    for(int n=0; n < size; ++n)
      sinTable[n] = std::sin(2 * M_PI * n / size);
  
    // the table is now initialized
  }

Na paralelný:

  #include <cmath>
  int main(int argc, char *argv[])
  {
    const int size = 256;
    double sinTable[size];
    
    #pragma omp parallel for
    for(int n=0; n < size; ++n)
      sinTable[n] = std::sin(2 * M_PI * n / size);
  
    // the table is now initialized
  }

Viac ukážok na: https://bisqwit.iki.fi/story/howto/openmp/.

Mono

Mono umožňuje cross-kompiláciu do natívneho kódu s tým, že možné všetko zbaliť do jednej binárky pomocou mkbundle. Z pokusov, ktoré som robil (konzolové aplikácie s HTTP klientom) mi vyšlo, že výsledný binárny súbor je približne o megabajt väčší ako alternatíva v Go. Navyše je takto možné spraviť programy, ktoré majú jednoduché GUI.

.Net Core

.Net Core umožňuje korss-kompiláciu pre jednotlivé platformy s pribalením všetkých závislostí (nie je potrebné inštalovať runtime). S výkonom sa ide pohrať cez unsafe kód. Nevýhodou je, že aj ku konzolovej aplikácii s HTTP klientom pribalí 30 až 50 MB (podľa výslednej platformy), čo pri serveri nevadí, no pri utilitke pre bežných ľudí hej.

Edit: Aj .Net Core ide kompilovať do natívnej binárky, ktorá má obdobnú veľkosť ako program v Go pomocou

Záver

Go je veľmi primitívny jazyk, jeho syntax a premisy sa človek naučí zvládnuť za niekoľko hodín a za pár dní dokáže v ňom písať programy. Ale z charakteru jazyka, by som v ňom nepísal veľké systémy, skôr sa hodí na malé utilitky, mirkoslužby (ktoré sú ale fakt mikro) alebo pre použitie v Raspberry Pi.

Prosto všade tam, kde je výhodné mať malý procedurálny program (max. niekoľko stoviek riadkov), ktorý je ale pomerne rýchly a je bez závislostí na externom runtime, či knižniciach (netreba nič inštalovať na operačný systém). Pekným príkladom je napríklad utilitka ngrok.